Londýn 6. mája - Karol III. bol v sobotu v Londýne korunovaný za britského kráľa, informuje TASR.
Obrad sa uskutočnil vo Westminsterskom opátstve v centre Londýna.
Anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby položil Karolovi III.
na hlavu korunu svätého Eduarda. Monarcha ju teraz bude mať na hlave
prvý a posledný raz v živote.
Na chráme sa rozozvučali zvony, ktoré zvonili dve minúty. Zazneli tiež
fanfáry a na mnohých miestach v Spojenom kráľovstve odpaľujú slávnostné
delostrelecké salvy.
Po korunovácii prichádza na rad posledná časť korunovačného obradu,
počas ktorej sa kráľ posadil na trón a ujal sa vlády. Po intronizácii
vzdá hold kráľovi následník trónu princ William a arcibiskup po prvýkrát
v dejinách korunovácií vyzve na pripojenie sa k sľubu vernosti všetkých
prítomných aj tých Britov, ktorí obrad sledujú prostredníctvom
televízneho či rozhlasového prenosu.
Karol III. bol v
sobotu v Londýne korunovaný za britského kráľa, informuje TASR. Obrad sa
uskutočnil vo Westminsterskom opátstve v centre Londýna. Anglikánsky
canterburský arcibiskup Justin Welby položil Karolovi III. na hlavu
korunu svätého Eduarda. TASR v tejto súvislosti prináša profil britského
kráľa Karola III.
Karol III. sa narodil ako Charles Philip Arthur George 14. novembra 1948
v Buckinghamskom paláci v Londýne. Je najstarším dieťaťom kráľovnej
Alžbety II. a princa Philipa, vojvodu z Edinburghu. Princezná Elizabeth
sa 6. februára 1952, teda v deň smrti svojho otca Juraja VI., stala
kráľovnou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a
ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu). Za kráľovnú Alžbetu
II. ju korunovali 2. júna 1953, čím sa princ Charles stal následníkom
britského trónu.
Po súkromnom vzdelávaní v Buckinghamskom paláci a školách v Londýne,
Berkshire a Škótsku nastúpil Charles v roku 1967 na Trinity College v
Cambridgei. Štúdium archeológie a antropológie po čase vymenil za
históriu. V roku 1970 získal bakalársky titul, ktorý bol vôbec prvým
akademickým titulom tohto následníka britskej koruny. Jeden semester
strávil aj na Aberystwyth University, kde sa učil waleský jazyk v rámci
prípravy na uvedenie do úradu princa z Walesu 1. júla 1969 na hrade
Caernarfon. V súlade s tradíciou absolvoval v rokoch 1971 – 1976
vojenskú službu v letectve a námorníctve.
Celosvetovou mediálnou udalosťou, ktorú v priamom prenose vysielala
televízia a sledovalo ju viac ako 750 miliónov ľudí po celom svete, bola
svadba princa z Walesu s lady Dianou Frances Spencerovou. Tá po obrade,
ktorý sa konal 29. júla 1981, prijala titul princezná z Walesu.
Charlesovo manželstvo s princeznou Dianou sa však napokon 28. augusta
1996 skončilo rozvodom.
Páru sa narodili dvaja synovia. Prvorodený William Arthur Philip Louis,
známy ako princ William, prišiel na svet 21. júna 1982. Druhý syn
Henry Charles Albert David, známy ako princ Harry, sa narodil 15.
septembra 1984. Princezná Diana zomrela na následky tragickej autonehody
v Paríži 31. augusta 1997.
Po druhýkrát sa princ Charles oženil na hrade Windsor 9. apríla 2005 s
Camillou Parkerovou Bowlesovou. Dvojica mala už pred svadbou dlhoročný
vzťah. Po prvýkrát sa stretli na zápase konského póla ešte v roku 1970.
Jednoduchý civilný obrad sa uskutočnil bez prítomnosti verejnosti a
Charlesova druhá manželka získala sobášom titul vojvodkyňa z Cornwallu.
Charles bol najdlhšie slúžiacim nastávajúcim panovníkom v britskej
histórii. Kráľom Spojeného kráľovstva a hlavou štátu 14 ďalších krajín
vrátane Austrálie, Kanady a Nového Zélandu sa stal 8. septembra 2022 vo
veku 73 rokov automaticky po smrti svojej matky kráľovnej Alžbety II. O
deň neskôr predniesol svoj inauguračný prejav. Vzdal v ňom hold svojej
matke. "Naše hodnoty zostávajú – a musia zostať – nemenné. Rovnako ako
úloha a povinnosti monarchu, ako aj jeho vzťah s anglikánskou cirkvou, v
ktorej je zakorenená moja viera," vyhlásil v ňom.
"Nezáleží, či žijete v Spojenom kráľovstve alebo na niektorom z jeho
území, z akého prostredia pochádzate alebo čomu veríte, budem sa
usilovať slúžiť vám s vernosťou, úctou a láskou, ako som to robil po
celý svoj život," uviedol panovník Karol III. v súvislosti so svojou
novou hodnosťou.
Zároveň oznámil, že titul princa z Walesu po ňom prebral jeho najstarší
syn a nový následník trónu princ William, vojvoda z Cornwallu a
Cambridgea. Williamova manželka Catherine (Kate) sa stala princeznou z
Walesu.
Okrem oficiálnych a ceremoniálnych povinností v Spojenom kráľovstve a v
zámorí sa Charles ešte ako princ z Walesu desaťročia aktívne zaujímal o
všetky oblasti verejného života. Za 40 rokov sa zaslúžil o založenie
viac ako 20 charitatívnych organizácií.
Britský kráľ Karol III. je známym propagátorom ochrany životného
prostredia a zavedenia rýchlych opatrení proti globálnemu otepľovaniu.
Stal sa tiež otvoreným kritikom modernej architektúry. V roku 1992
založil Inštitút architektúry princa z Walesu, ktorý sa neskôr vyvinul v
organizáciu BRE Trust, zaoberajúcu sa projektmi obnovy a rozvoja miest.
Medzi ďalšie oblasti, o ktoré sa zaujíma, patrí vzdelávanie,
zdravotníctvo či podpora mladých ľudí.
Nový britský monarcha v minulosti dvakrát navštívil aj Slovenskú
republiku. Prvý raz pricestoval 8. mája 1991 ešte s prvou manželkou
princeznou Dianou pri príležitosti oficiálnej návštevy Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Druhý raz prišiel na pozvanie
prezidenta SR Rudolfa Schustera 1. novembra 2000 na dvojdňovú oficiálnu
návštevu už samostatnej Slovenskej republiky.
TASR v tejto súvislosti prináša zoznam britských panovníkov od roku
1707, keď vzniklo na základe Zákona o únii Kráľovstvo Veľkej Británie.
ANNA STUARTOVÁ (6. 2. 1665 – 1. 8. 1714)
Vládnutie: 1. 5. 1707 – 1. 8. 1714
Pochádzala z dynastie Stuartovcov a v roku 1707 sa stala prvou
panovníčkou Kráľovstva Veľkej Británie, pričom zároveň bola aj kráľovnou
Írska. Jej panovanie sprevádzala vojna o španielske dedičstvo (1701 –
1714). Vládla až do svojej smrti v auguste 1714. Zomrela bezdetná a bola
posledným vládcom z dynastie Stuartovcov.
JURAJ I. (28. 5. 1660 – 11. 6. 1727)
Vládnutie: 1. 8. 1714 – 11. 6. 1727
Pochádzal z hannoverskej dynastie a na britský trón nastúpil ako
hannoverský kurfirst vďaka tomu, že jeho matka Žofia Falcká (nazývaná
tiež Hannoverská) bola vnučkou škótskeho a anglického kráľa Jakuba I.
Jeho zvolenie narazilo na odpor veľkej časti šľachty, čelil aj
jakobitskému povstaniu (1715 - 1719). Do politiky príliš nezasahoval,
vládu riadil predovšetkým prvý minister Robert Walpole.
JURAJ II. (9. 11. 1683 – 25. 10. 1760)
Vládnutie: 15. 6. 1727 – 25. 10. 1760
Pochádzal z hannoverskej dynastie, bol synom Juraja I., narodil sa v
Nemecku. Bol posledným panovníkom narodeným mimo územia Británie. V roku
1739 opäť rozpútal vojnu so Španielskom. Jeho mocenskú pozíciu ohrozilo
v období 1745 – 1746 škótske povstanie na čele s Karolom Eduardom
Stuartom, ktorého cieľom bolo zvrhnutie hannoverskej dynastie.
JURAJ III. (4. 6. 1738 – 29. 1. 1820)
Vládnutie: 25. 10. 1760 – 29. 1. 1820
Na trón nastúpil ako tretí z hannoverskej dynastie a súčasne prvý z
tejto dynastie narodený v Británii. Jeho vládnutie poznačili vojny, ale
aj podlomené zdravie. Vtedajší lekári mu diagnostikovali porfýriu. Pre
chorobu ho v roku 1810 uznali neschopným vládnutia, ale kráľom ostal až
do smrti. V roku 1811 sa vlády ujal jeho syn ako regent kráľovstva.
JURAJ IV. (12. 8. 1762 – 26. 6. 1830)
Vládnutie: 29. 1. 1820 – 26. 6. 1830
Kráľom sa stal po smrti svojho otca Juraja III., hoci ako regent vládol
už od roku 1811. V roku 1794 sa oženil s dvakrát ovdovenou Mariou
Fitzherbertovou. Manželstvo však parlament vyhlásil za neplatné a v roku
1795 sa oženil so svojou sesternicou Karolínou z Braunschweigu. Po
nástupe na trón pokračoval v konzervatívnej politike a podporoval
toryovcov. Počas jeho vlády postavili v roku 1825 prvú verejnú železnicu
s trvalou parnou trakciou.
VILIAM IV. (21. 8. 1765 – 20. 6. 1837)
Vládnutie: 26. 6. 1830 – 20. 6. 1837
Juraj IV. nemal priamych nástupcov, a tak sa ďalším britským panovníkom z
hannoverskej dynastie stal vo veku 64 rokov jeho brat Viliam IV. V tom
čase sa stal najstarším človekom, ktorý kedy nastúpil na britský trón.
Počas jeho vlády sa výrazne obmedzila detská práca, zrušilo sa otroctvo
takmer v celom Britskom impériu. Nemal žiadnych právoplatných dedičov, a
tak sa jeho nástupkyňou stala bratova najstaršia dcéra Viktória.
VIKTÓRIA (24. 5. 1819 – 22. 1. 1901)
Vládnutie: 20. 6. 1837 – 22. 1. 1901
Jej vládnutie je známe aj ako viktoriánska éra a trvalo takmer 64 rokov.
Počas jej panovania sa Británia stala jednou z priemyselne
najrozvinutejších krajín na svete. Bez ujmy prežila niekoľko pokusov o
atentát. V roku 1876 prijala titul indickej cisárovnej. Za svojho
bratranca princa Alberta Sasko-kobursko-gothajského sa vydala v roku
1840. Ich deti sa zosobášili v kráľovských a šľachtických rodinách po
celom európskom kontinente, vďaka čomu získala prezývku "babička
Európy". Bola poslednou panovníčkou z hannoverskej dynastie. Jej
najstarší syn nastúpil po nej na trón už ako predstaviteľ
sasko-kobursko-gothajskej dynastie.
EDUARD VII. (9. 11. 1841 – 6. 5. 1910)
Vládnutie: 22. 1. 1901 – 6. 5. 1910
Prvý panovník zo sasko-kobursko-gothajskej dynastie. Bol známy svojim
bohémskym spôsobom života, ale svoj šarm dokázal využiť v diplomatickej
oblasti a Spojené kráľovstvo výrazne priblížil ku kontinentálnej Európe.
V roku 1903 absolvoval napríklad návštevu u pápeža Leva XIII. v Ríme a o
rok neskôr podpísal vo Francúzsku dohodu, ktorá ukončila
britsko-francúzsku rivalitu v Afrike. Prezývali ho "mierotvorca" či
"strýko Európy".
JURAJ V. (3. 6. 1865 – 20. 1. 1936)
Vládnutie: 6. 5. 1910 – 20. 1. 1936
Na trón nastúpil ako predstaviteľ sasko-kobursko-gothajskej dynastie, od
roku 1917 bol už predstaviteľom windsorskej dynastie. Počas jeho
vládnutia vstúpilo Spojené kráľovstvo do prvej svetovej vojny. Jeho
vládu poznačil vzostup hnutia za osamostatnenie Írska a tiež hnutie za
nezávislosť Indie. V roku 1924 vymenoval prvého ministra z
Labouristickej strany a v roku 1931 Westminsterský štatút uznal domíniá
Britského impéria ako samostatné a nezávislé štáty Britského
spoločenstva národov – Commonwealthu.
EDUARD VIII. (23. 6. 1894 – 29. 5. 1972)
Vládnutie: 20. 1. 1936 – 11. 12. 1936
Starší syn Juraja V. a druhý panovník windsorskej dynastie vládol len
necelý rok. Rozhodol sa abdikovať potom, ako britská vláda, anglikánska
cirkev a ani britská verejnosť neakceptovali jeho rozhodnutie oženiť sa s
rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou.
JURAJ VI. (14. 12. 1895 – 6. 2. 1952)
Vládnutie: 11. 12. 1936 – 6. 2. 1952
Na trón nastúpil po abdikácii staršieho brata Eduarda VIII. Počas jeho
panovania vyhlásilo v roku 1937 Írsko nezávislosť, ale zostalo spojené s
Veľkou Britániou v rámci Commonwealthu. Počas druhej svetovej vojny,
najmä počas bitky o Anglicko, prejavoval veľkú osobnú statočnosť a spolu
s manželkou boli vzorom pre obyvateľov krajiny. Po vyhlásení
nezávislosti Indie (1947) sa v roku 1948 oficiálne vzdal titulu indický
cisár. V roku 1949 sa Írsko vyhlásilo za republiku a prestalo byť
považované za domínium. Nerád vystupoval na verejnosti, pretože koktal a
tento problém riešil aj s logopédom, čo sa stalo predlohou filmu
Kráľova reč (2010).
ALŽBETA II. (21. 4. 1926 – 8. 9. 2022)
Vládnutie 6. 2. 1952 – 8. 9. 2022
Vlády sa ujala po smrti svojho otca Juraja VI. Korunovali ju 2. júna
1953 vo veku 26 rokov. Deviateho septembra 2015 sa stala najdlhšie
vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke
vládnutia prekonala kráľovnú Viktóriu. Po smrti saudskoarabského kráľa
Abdalláha, ktorý zomrel 23. januára 2015 vo veku 90 rokov, sa stala tiež
najstaršou žijúcou aktívnou panovníčkou. Najdlhšie slúžiacou
panovníčkou sa stala 13. októbra 2016, po smrti thajského kráľa
Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.), ktorý bol na tróne 70 rokov.
Zafírové jubileum, teda 65 rokov na britskom tróne, si ako prvá britská
panovníčka pripomenula 6. februára 2017. Ako prvá britská kráľovná
oslávila 20. novembra 2017 aj platinové výročie svadby.
Keď sa stala kráľovnou, britským premiérom bol Winston Churchill a na
čele ZSSR stál Josif Stalin. Na tróne prežila studenú vojnu aj pád
komunizmu vo východnej Európe. Zažila útok na newyorské dvojičky,
teroristický útok v Londýne, referendum Škótska o nezávislosti od
Spojeného kráľovstva či brexit.
Na pozvanie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča navštívila 23. –
24. októbra 2008 spolu s manželom princom Philipom Slovensko.
Vládu po nej prevzal 8. septembra 2022 jej prvorodený syn Karol III.